Čo je to monarchia?

Forma vlády je najvýznamnejšou zložkou formy štátu, pretože vyjadruje:

  • štruktúru najvyšších orgánov štátu a vzťahy medzi nimi
  • účasť občanov na realizácii štátnej moci, teda vzťah obyvateľov k štátnej moci 

Formy vlády:

  • monarchia 
  • republika
  • diktatúra 

Monarchia, tento  výraz pochádza z gréckeho slova monarchía a je zložený zo slov monos  = „jeden“ a archein  = „vládnuť“. Znamená doslova jedinovládu. Je to forma vlády, čiže forma štátu, kde na čele štátu je panovník, monarcha, suverénna osobnosť s rôznym  titulom. Panovník má osobné privilégiá, k moci sa dostáva väčšinou  dedične, uplatňuje si nástupnícke právo. Vo väčšine monarchií v minulosti sa uplatňovala primogenitúra, čo znamená, že nástupnícke právo mal prvorodený syn. Mladší, modernejší a dnes častejší je systém, kde na trón nastupuje najstaršie dieťa bez ohľadu na pohlavie.  Ďalším nástupníckym princípom je tzv. avunkulát. Uplatňoval sa   vo Veľkomoravskej ríši, dedičom bol synovec aktuálneho panovníka. K týmto princípom patrí aj senoriát, v ňom je nástupcom najstarší člen vládnuceho rodu, bez ohľadu na to, či pochádza z rovnakej alebo inej vetvy ako jeho predchodca. Zriedkavo je panovník volený. Zvoliť ho môže nejaký zákonom daný štátny orgán alebo si ho vyberie ešte za svojho života jeho predchodca. K monarchiám, kde sa panovník volil patrilo v minulosti Poľsko, v súčasnosti napr. Vatikán. Poznáme prípady, keď je zvolený do smrti ale sú aj také štáty, kde monarcha má určitú dobu, kedy zastáva svoj úrad, napríklad Malajzijský sultán má funkčné obdobie päť rokov. Právomoci a povinnosti monarchu môžu byť rôzne, záležia od typu monarchie. Monarchovia môžu mať taktiež rôzne tituly, od nich sú následne odvodené aj názvy monarchií. Najznámejším titulom monarchu je určite kráľ. K ďalším titulom patria cisár, cár, knieža, veľkovojvoda, emir alebo šejk, sultán, faraón, kalif a i.

Podľa mocenského postavenia monarchu poznáme:

1.Parlamentná monarchia

  • moc patrí parlamentu, t. j. najvyšší zastupiteľský a zákonodarný orgán volený vo všeobecných voľbách
  • panovník je len reprezentačnou hlavou štátu (napr. Japonsko)

2.Konštitučná monarchia

  • práva panovníka obmedzuje a upravuje ústava, ktorá vymedzuje aj postavenie parlamentu a vlády (napr. Veľká Británia, Švédsko) 
  • panovník je formálnou hlavou štátu ale má aj isté právomoci

3.Absolutistická monarchia

  • vyznačuje sa neobmedzenou vládou panovníka, ktorý je nielen hlavou štátu ale je aj suverénnym štátnym orgánom postaveným nad zákonom
  • bola bežná v minulosti (16. – 17. st.)

4.Stavovská monarchia

  • na správe štátu sa spolupodieľala šľachta, duchovenstvo a neskôr aj meštianstvo (stavy), napr. Čechy, Poľsko
  • najmä v 14. a 15. storočí

5.Teokratická monarchia

  • panovník je zástupcom boha na  Zemi (Vatikán)

6.Dualistická monarchia

  • zákonodarná moc sa delí medzi panovníka a parlament 
  • panovník má takmer absolutistickú moc, časť legislatívnych právomocí však prenecháva parlamentu - panovník je napr. predsedom vlády, ktorú menuje a odvoláva, ale vláda je zodpovedná parlamentu 
  • v súčasnosti existuje v Jordánsku a v Saudskej Arábii