Prvým štátnym útvarom na území Slovenska bola Samova ríša, zaberala ale aj časť Česka, Rakúska, Maďarska. Existovala zhruba v rokoch 623-658. Išlo o kmeňový zväz. Na čele bol Samo, jeden vládca, takže by sme to mohli chápať ako monarchiu. V dobových dokumentoch sa označuje ako rex, čo znamená kráľ. Táto ríša nevydržala dlho, okolnosti zániku nie sú známe. Koncom 8. Storočia vzniklo na území Slovenska Nitrianske kniežatstvo. V roku 833 vznikla pripojením Nitrianskeho kniežatstva k Moravskému  Veľká Morava. Tá bola kniežatstvom, keďže aj panovník mal titul knieža. Vo Veľkomoravskej ríši sa uplatňoval dedičný princíp avunkulát. Následníkom trónu bol synovec prechádzajúceho vládcu. Roku 880 bola Veľká Morava vyhlásená za léno Svätej stolice, tým pádom získal panovník, v tej dobe Svätopluk I. titul kráľa. Vo Veľkomoravskej ríši malo veľký význam Nitrianske kniežatstvo, bolo údelným kniežatstvom. To znamená, že v ňom vládol budúci následník trónu. Veľká Morava zanikla niekedy okolo roku 907 a územie dnešného Slovenska sa stalo súčasťou Uhorska.  V rokoch 1000-1030 bolo súčasťou Poľska a potom bolo až do roku 1918 súčasťou Uhorska. V rokoch 1048-1108 existovalo Nitrianske pohraničné vojvodstvo, v ktorom vládli budúci králi Uhorska. Až do konca I. svetovej vojny Slováci nemali vlastný štát, žili v Uhorsku, Habsburskej monarchii, Rakúskom cisárstve a nakoniec v Rakúsko-Uhorsku. Stále sa jednalo o monarchiu, kde panovník bol Uhorským kráľom a tým pádom aj kráľom Slovákov. Už pred I. svetovou vojnou boli pokusy o osamostatnenie alebo aspoň o autonómiu. Počas I. svetovej vojny sa Česi a Slováci dohodli na vytvorení spoločného štátu. Urobili tak v Clevelandskej dohode
z 22.10.1915. Clevelandská dohoda bol prvý dokument o postupe Čechov a Slovákov v boji za národné oslobodenie. U Slovákov žijúcich v Amerike postupne začala prevládať mienka, že optimálne pre Slovákov bude štátne spojenie s Čechmi. Kým stúpenci unitaristického čechoslovakizmu presadzovali česko-slovenskú jednotu, zástupcovia Slovákov v Amerike boli ochotní akceptovať len taký česko-slovenský štát, ktorý bude založený na federatívnom systéme so slovenskou autonómiou. Dohodu podpísali Slovenska liga v Amerike a České národné združenie. Mala päť bodov:

1.    Samostatnosť českých zemí a Slovenska

2.    Spojenie Českého a Slovenského národa vo federatívnom zväzku štátov s úplnou národnou autonómiou Slovenska, s vlastným snemom, s vlastnou štátnou správou, úplnou kultúrnou slobodou, teda i s úplným používaním jazyka slovenského, vlastnou správou finančnou a politickou, so štátnym jazykom slovenským.

3.    Volebné právo: všeobecné, tajné a priame.

4.    Formy vlády: personálna únia s demokratickým zriadením štátu, podobne ako v Anglicku

5.    Tieto body tvoria základ dvojstrannej dohody a môžu byť doplnené, rozšírené len na základe dorozumenia sa oboch stránok.

Zo štvrtého bodu vyplýva, že mala vzniknúť personálna únia. Mali vzniknúť dva štáty, ktoré by boli spojené osobou panovníka. Avšak ešte predtým, než mohla byť táto dohoda uvedená do praxe bola nahradená Pittsburskou dohodou z 31. 5.  1918. V nej sa už hovorilo o jednom štáte, v ktorom by Slovensko malo istú autonómiu. Táto dohoda ďalej udávala, že nový štát nemal byť monarchiou ale republikou. A tak sa aj stalo, po rozpade Rakúsko – Uhorska vznikla Československá republika. Počas II. svetovej vojny existovalo samostatné Slovensko, ktoré bolo republikou. Po vojne bol obnovený spoločný štát s Čechmi. V roku 1993 sa Československá federatívna republika rozpadla za vzniku Českej a Slovenskej republiky. Z názvov je jasné, že obe novovzniknuté štáty nie sú monarchiami a tento stav platí dodnes. Ak by sme uvažovali o obnove monarchie Česi sú na tom omnoho lepšie ako my, Slováci. Oni majú načo nadviazať, České kráľovstvo má dlhú históriu, aj dnes žije právoplatný dedič českého trónu. V Česku funguje monarchistická politická strana...Pri slove kráľovstvo si Česi spomenú na časy prosperity a nie ako Slováci na národnostný útlak. Na rozdiel od našich západných susedov nemáme ani načo nadviazať, nikdy neexistovalo samostatné Slovenské kráľovstvo,  to znamená žiadna vládnuca dynastia a teda ani žiaden potenciálny kráľ. Ak by predsa len vzniklo Slovenské kráľovstvo, sú tri možnosti ako vybrať vhodného panovníka. Buď by na trón zasadol nejaký potomok významného slovenského šľachtického rodu alebo by sa vybral vhodný kandidát z iných dynastií rozšírených v Európe. Poslednou možnosťou je, že by sa panovníkom stal nejaký domáci politik. Každopádne svojho panovníka by si museli vybrať občania v referende alebo by ho zvolili poslanci v parlamente. Nato aby sme si volili monarchu by sa ale najprv Slovensko muselo zmeniť z republiky na monarchiu a to by sa najskôr musel zmeniť všeobecne rozšírený názor na monarchie aby vôbec mohlo dôjsť k diskusii. S istotou tiež nevieme povedať ani to, či by Slovensko po zmene režimu bolo kráľovstvom, kniežatstvom alebo čímkoľvek iným.